Národný jazyk
národný jazyk = prirodzený živý jazyk národa, územne vymedzený a sociálne rozvrstvený
vlajka
jazyk
tradície
celonárodná a celoštátna platnosť
národno-reprezentatívna funkcia
dorozumievací prostriedok v komunikáciách: vedecká, administratívna, žurnalistická (nemusí ísť vždy o spisovnú formu)
spisovný jazyk = štátny, úradný a vyučovací jazyk -jediná forma národného jazyka, ktorá je kodifikovaná
Kodifikácia: v súčasnosti sa kodifikáciou zaoberá Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV (kolektív jazykovedcov), v minulosti kodifikoval jazyk jednotlivec, t.j. Bernolák a Štúr
2. ŠTANDARDNÁ FORMA
celonárodná platnosť, súčasť každodennej komunikácie
nedodržiavajú sa všetky pravidlá kodifikácie
občas vyskytujúce sa nespisovné slová, napr. predložka idem pre vodu (spis. idem po vodu), bohemizmy, nárečové slová, atď
3. SUBŠTANDARDNÁ FORMA
celonárodná platnosť
charakterizuje ju veľa nárečových prvkov (západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský variant)
nespisovný prízvuk
nerešpektovanie rytmického krátenia
absencia dĺžky hlások
4. NÁREČOVÁ FORMA
I.ÚZEMNÉ NÁREČIA
jazyk časti národa na presne vymedzenom území
západoslovenská skupina: záhorské, trnavské, považské, dolnotrenčianske, juhonitrianske, ...
stredoslovenská skupina: hornonitrianske, turčianske, oravské, liptovské, gemerské, ...
východoslovenská skupina: spišské, šarišské, zemplínske, ...
nárečia slúžili ako podklad pre literárne jazyky, napr. kultúrna západoslovenčina bola základom Bernolákovej reformy
súčasť umeleckej literatúry: Radošinské naivné divadlo, texty hudobných skupín...
nárečia sú spracované v Atlase slovenského jazyka a v Slovníku slovenských nárečí
II.SOCIÁLNE NÁREČIA
jazyk skupiny ľudí s rovnakým povolaním, resp. rovnakými záujmami
nie sú územne vymedzené, používajú sa v určitých komunikačných situáciách, či sférach (pracovisko, škola, väzenie)
slang: mení sa tvar slova, využíva slovné hračky, metaforu, vplyv cudzích jazykov (čeština, angličtina)
profesionálny slang: často je súčasťou štandardnej formy národného jazyka
študentský slang: preniká do subštandardnej formy národného jazyka
argot: slová sú používané v inom významovom kontexte, mení sa ich lexikálny význam
Znaky národa
územievlajka
jazyk
tradície
Formy jazyka:
1. SPISOVNÁ FORMAcelonárodná a celoštátna platnosť
národno-reprezentatívna funkcia
dorozumievací prostriedok v komunikáciách: vedecká, administratívna, žurnalistická (nemusí ísť vždy o spisovnú formu)
spisovný jazyk = štátny, úradný a vyučovací jazyk -jediná forma národného jazyka, ktorá je kodifikovaná
Kodifikácia: v súčasnosti sa kodifikáciou zaoberá Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV (kolektív jazykovedcov), v minulosti kodifikoval jazyk jednotlivec, t.j. Bernolák a Štúr
2. ŠTANDARDNÁ FORMA
celonárodná platnosť, súčasť každodennej komunikácie
nedodržiavajú sa všetky pravidlá kodifikácie
občas vyskytujúce sa nespisovné slová, napr. predložka idem pre vodu (spis. idem po vodu), bohemizmy, nárečové slová, atď
3. SUBŠTANDARDNÁ FORMA
celonárodná platnosť
charakterizuje ju veľa nárečových prvkov (západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský variant)
nespisovný prízvuk
nerešpektovanie rytmického krátenia
absencia dĺžky hlások
4. NÁREČOVÁ FORMA
I.ÚZEMNÉ NÁREČIA
jazyk časti národa na presne vymedzenom území
západoslovenská skupina: záhorské, trnavské, považské, dolnotrenčianske, juhonitrianske, ...
stredoslovenská skupina: hornonitrianske, turčianske, oravské, liptovské, gemerské, ...
východoslovenská skupina: spišské, šarišské, zemplínske, ...
nárečia slúžili ako podklad pre literárne jazyky, napr. kultúrna západoslovenčina bola základom Bernolákovej reformy
súčasť umeleckej literatúry: Radošinské naivné divadlo, texty hudobných skupín...
nárečia sú spracované v Atlase slovenského jazyka a v Slovníku slovenských nárečí
II.SOCIÁLNE NÁREČIA
jazyk skupiny ľudí s rovnakým povolaním, resp. rovnakými záujmami
nie sú územne vymedzené, používajú sa v určitých komunikačných situáciách, či sférach (pracovisko, škola, väzenie)
slang: mení sa tvar slova, využíva slovné hračky, metaforu, vplyv cudzích jazykov (čeština, angličtina)
profesionálny slang: často je súčasťou štandardnej formy národného jazyka
študentský slang: preniká do subštandardnej formy národného jazyka
argot: slová sú používané v inom významovom kontexte, mení sa ich lexikálny význam